Po predchádzajúcich dvoch edíciach v Broumovsku a Jeseníkoch sme sa tentokrát rozhodli pokoriť ďalšie české pohorie – Krušné hory.
Kedže toto 130 km dlhé hraničné pásmo nejde prejsť rozumne ako okruh, zvolili sme prechod z bodu A do bodu B. „Krušky“ sú pre nás oboch pomerne neznáma destinácia, o to viac očakávaní z tripu máme. Ako základňu sme zvolili Ústí nad Labem. Mesto je jednoducho prístupné z Prahy s dojazdom na aute cca jedna hodina. Auto teda necháme tam a zvezieme sa vlakom na začiatok túry do malého mestečka Ostrov, kde sme strávili noc v útulnom Airbnb.
Plán bol jasný: tretia edícia behotúr bude prvá, kde spíme vonku. Žiadne chaty, žiadne rezervácie, len príroda. Batohy sú kvôli tomu síce ťažšie, ale výzva má svoje čaro.
1. deň / Ostrov - Hora Svatého Šebestiána
55km / 10:40h / 1 550m prevýšenie
Ráno vyrážame cez Jáchymov do Božího Daru. Hneď na začiatku nás čaká najvyšší bod celej trasy – známy Klínovec. 1244 m vysoký vrch nieje klasický vrch, ale pozvoľný rozložitý kopec. V reštike na Klínovci dopĺňame kalórie (teplý vývar s rohlíkmi plus coca cola) a obloha sa nám zaťahuje.
Z vrchu musíme logicky niečo zostúpiť a pokračujeme peknou lesnou cestou. Míňame krásnu novú turistickú útulňu (útulňa Traverz), kde by bola radost prespať, avšak čas na spoločnú romantickú noc ešte nenastal. Krátko po obede začnú padať prvé kvapky a nie je jasné, kedy má skončiť. Cesta je pekná, ale mokrá a mokrí sme postupne aj my. Nie je sa moc kde skryť – jediná možnosť chvíľu prečkať je uzavretý polovnícky posed. Po asi 15 minútach v suchu sme sa rozhodli pokračovať. Koniec dňa je v nedohladne, dúfame, že lejak čoskoro ustane. Každý prechod trávnatejšieho úseku dodáva pocit vlhkejších noh.
Na lúkach sa objavujú krásne bielo fialové rastliny náprstníky. Až pri písaní tohoto textu som zistil, že sú prudko jedovaté. Dážď už nie je taký strašiak, avšak nohy sú premočené. Ešte sme si vtedy neuvedomovali dosledok tejto veci. Lúky sú fakt ukážkové, sem-tam sa prihodí i nejaký výhľad na krajinu s veternými vrtuľami po hrebienkoch.
V obci Mědenec doplňame dalšie kalórie v miestnom šenku. Samotné miesto má asi lepšie časy za sebou, ale je to dané asi históriou hraničných Sudet. V podvečer už máme pod klobúkom peknú porciu kilometrov. Z prameňa doplníme potrebnú vodu na pitie aj varenie. Spať by sa malo na „posede“ vedľa dalších veterných turbín. Na mieste však prekvapivo strašne fúka a vyzerá trochu zdevastovane. Sme sklamaní, ale nemožme na mieste ostať. Po 50 nachodených kilometrech, co je náš nový denný rekord, je toto posledná vec, čo človek chce. Musíme sa presunúť do blízkej dedinky (Hora Svatého Šebestiána) a dúfať, že sa tam niečo naskytne. Našťastie sme našli velký pekný zákryt,kde už jeden sympatický párik so psom bivakoval. Slušne sme sa zvítali – miesta bude na spanie pre všetkých dnes dosť.
Pomaly nastala tma, rýchlo sme sa prezliekli (i tie hnusné mokré nohy), nafúkali karimatky a zaliezame do spacákov. Noc to nebola bohvieaká, ale důležité je, že sa regeneruje. Po prebudení prišla nepříjemná realita: chodidlá sú zodreté a spálené. Kombinácia dažďa, mokrých ponožiek a soli spravila svoje. Inak varenie nedopadlo podľa predstáv. Plynový varič sklamal a takmer vybuchol. Pár z prístrešku nám však požičial ich benzínový. Prosím ak niekto máte doporučenie na poriadny varič (ktorý funguje!!!) prosím sem s ním.
2. deň / Hora sv. Šebestiána - Nová ves v Horách
30km / 6:00h / 600m prevýšenie
Prepal kilometrov zo včera si vybral svoju daň. Každý krok nás bolí a psychika je v pr….li. Počasíčko je však omnoho lepšie. Amatérsky chodidla lepíme, aby plocha dotyku bola aspoň o kus príjemnejšia (nie som si istý, či to pomáha). Čo i len trochu pobehnúť je dnes nemyslitelné. Plán ďalších 40 plus km je utópiou – sme strašne pomalí. Preberáme plán B:, tj. stopnúť trasu, odýchnuť, vyspať sa a pokračovať až zajtra. Holt nie vždy ide všetko podľa plánu. Bolo to však najlepšie rozhodnutie dňa. Večer zaspávame ešte pred západom slnka.
3. deň / Nová ves v Horách - Osek
30km / 5:29h / 800m prevýšenie
Ráno sa cítime jako znovuzrodení. Zatejpované chodidlá držia a počasie je super. Nová Ves v Horách je príjemná turistická osada, kde sme zohnali všetko potrebné na poslednú časť. Je jasné, že do Ústí pešo nedojdeme. Je to však úplne v poriadku. Železnica lemuje celú líniu Krušných hor a tak nie je zložité zbehnúť na bližšiu zastávku. Postupne klesáme cez pekné úseky až k rozhľadni na Vlčej hore. Kilometre rýchlo pribúdajú, zatiaľ čo my zostupujeme do mestečka Osek, kde sa prevezieme vlakom spať do Ústí. Kruh sa (ne) uzavrel.
Krušky nám dali facku, ale presne tú sme chceli.
Tento trip bol ďalšou lekciou. Je pekné si vždy pripomenúť, že príroda nerobí kompromisy. Dážď, mokré nohy, únava, improvizácia, noc vonku, logistické zmeny. Presne kvôli týmto veciam to milujem. Krušné hory nás preverili a zároveň prekvapili.
Teším sa na ďalší (štvrtý) zárez. Kde to bude? Zatiaľ je to otvorené – ale favoriti v hlave už sú.